Sobotní článek prvního květnového prodlouženého víkendu na stránkách trenérského portálu opět potvrzuje, že trenink.com je portál českých a slovenských fotbalových trenérů. Dnes svou prvotinu a zároveň jako první část seriálu článku na téma rozcvičení z pohledu fyziologického i psychologického publikuje článek s názvem Charakteristika rozcvičenia nový přispivatel Mgr. Ladislav Šurek.Autor je tedy druhým slovenským přispivatelem po Ondřejovi Skokanovi, který publikoval několik brankářských cvičení - Žltá a červená nebo Chyť a hoď.
Celý článek ponecháváme úmyslně v "původním znění" bez titulků a nabádáme také další kolegy ze Slovenska, aby přispěli do archivu tohoto portálu, protože počet návštěvníků od našich východních sousedů stoupá a je škoda nevyměnit si trenérské zkušenosti a postřehy formou článků a cvičení.
Rozcvičenie každého športovca je veľmi dôležitou súčasťou jeho športového výkonu. Má dôležitú fyziologickú a psychologickú úlohu v tréningovom procese ako aj pred zápasom. Často mu však tréneri ani hráči nevenujú dostatočnú pozornosť.
Význam a kvalita rozcvičenia sa stupňuje rastom vekovej kategórie hráčov, výkonnostnej úrovne, kvalifikáciou trénerov a významnosťou zápasov. Malo by byť určitou predohrou ku každej tréningovej jednotke, prípravnému alebo súťažnému zápasu.
Ide o postupné zapracovanie a prípravu organizmu hráča na predpokladanú zvyšujúcu sa intenzitu športového výkonu. Jeho cieľom je zvýšiť pripravenosť svalstva, zabezpečiť hlbšiu a pravidelnejšiu frekvenciu dýchania a prípravu srdcovo-cievneho systému na výkon. Pripravuje tak organizmus na psychické procesy pri výkonoch, pomáha upravovať stavy pred tréningmi resp. pred zápasmi. Dostáva organizmus do dobrej súťaživej pohody. Dĺžka rozcvičenia závisí od rozličných podmienok (zima, leto, dážď, sneh, mráz, horúčavy, tropické pásmo, nadmorská výška a iné).
Cieľom práce je čiastočný rozbor problematiky rozcvičenia v základnej odbornej úrovni s možnosťou jej využitia v nižšom trénerskom stupni.
Teoretická časť
Charakteristika rozcvičenia
Ako som už v úvode uviedol rozcvičenie predstavuje významnú súčasť športového výkonu futbalistu. Kvalitné tréningové a zápasové výkony preto môže podávať len hráč, ktorý sa kvalitne rozcvičí. Veľký dôraz je potrebné klásť na kvalitu, dĺžku a intenzitu rozcvičenia. Správne rozcvičenie je totiž prevenciou pred možnými zraneniami a zároveň zvyšuje kvalitu samotných výkonov. Pod rozcvičením rozumieme aktívne a pasívne, všeobecné a špeciálne činnosti futbalistu smerujúce k vytvoreniu optimálnej, psychickej a fyziologickej pripravenosti organizmu na športový výkon v tréningu, zápase, respektive v časti zápasu.
Pri vykonávaní rozcvičenia je potrebné dodržiavať zásady:
- postupnosť
- pestrosť
- primeranosť
- súvislosť
- individualizácia
Postupnosť- pri rozcvičke je potrebné sa zamerať na to, aby sa postupne precvičili všetky svalové skupiny. Zvyčajne sa začína precvičením hlavy a krku, postupne nasledujú ramená, ruky, hrudník, boky a nohy.
Pestrosť - rozcvičenie by malo byť zaujímavé a príťažlivé, čo dosahujeme rozmanitosťou a pestrosťou volených cvičení. Pri jednotlivých rozcvičeniach by sa preto mal tréner vyhýbať ich opakovaniu, každé cvičenie by malo byť originálne. Nové cvičenia zbystrujú pozornosť, pútajú myseľ a pozitívne menia náladu trénujúceho kolektívu.
Primeranosť - druh rozcvičenia by mal vyhovovať momentálnemu psychickému a fyziologickému stavu hráčov. Títo by pri rozcvičke nemali mať pocit únavy, z čoho vyplýva, že všetky cviky dávkujeme mierne. Rozlišujeme pritom rozcvičenie pred tréningom, pred zápasom, resp. v zime alebo v lete. Dôležitou podmienkou je aj oblečenie.
Súvislosť - obsah zamerania rozcvičky a hlavnej náplne tréningovej jednotky by mal byť úzko spätý. Ak napríklad hlavná časť tréningovej jednotky bude zameraná na cvičenia a hry s loptou aj samotné rozcvičenie by malo byť s loptou.
Individualizácia - zohľadňuje individuálne osobitosti jednotlivých hráčov (brankár, obranca, stredový hráč, koncový hráč). Prostriedky cvičení je vhodné prispôsobiť mentalite hráčov a ponechať voľný priestor pre ich individuálne zvyklosti.
{moscomment}


Herní situace, do které je zapojena dvojice útočících a dvojice bránících hráčů se v utkání dost často opakuje, především v situacích kdy útočící tým jde rychlým protiútokem do otevřené obrany nebo dojde ke ztrátě míče při rozehrávce a následně dojde k zakončení z prostoru pokutového území. Herní situace 2:2 jsme popisovali v cvičeních
Vitaminy hrají klíčovou roli ve výkonnosti a zdraví fotbalistů, a přesto jsou často opomíjenou součástí sportovní přípravy. Ať už jde o trénink, zápas nebo
Silné svaly dnes nejsou v moderním fotbale konkurenční výhodou, ale samozřejmostí. Rozhoduje však to, zda jejich výkon unesou šlachy a vazy. Právě pojivové tkáně bývají nejslabším článkem pohybového řetězce – zejména u mladých hráčů v období rychlého růstu nebo u dospělých fotbalistů vystavených vysokému objemu sprintů, brzdění a změn směru. Zatímco sval reaguje na trénink během dní, šlacha se adaptuje v řádu týdnů až měsíců. Výživa proto nemá podporovat jen regeneraci svalových vláken, ale především syntézu a obnovu kolagenu.
Fotbalisté po posledním hvizdu sahají po lahvi s vodou. Jenže tady dělají první chybu. Ve chvíli, kdy pocítí žízeň, jsou jejich buňky už hodinu za bodem obratu. Rehydratace po zápase není jednoduchý akt uhašení pocitu sucha v krku – je to biochemický proces obnovy vnitřního prostředí, který při špatném provedení selže, i když hráč vypije litr vody v rychlém sledu. Proč čistá voda nestačí? Co je to „dobrovolné odvodnění" a proč ji sportovní medicína považuje za tichého sabotéra výkonu? Jakou roli hrají elektrolyty, osmolalita nápoje a teplota tekutiny? A proč studie ukazují, že sklenice
Masáže představují nedílnou součást regeneračního a přípravného procesu moderního fotbalisty. V kontextu náročného tréninkového i soutěžního zatížení hrají klíčovou roli nejen v prevenci
Když hráč v 70. minutě začne „tahat nohy“, ztrácí jiskru v soubojích a po zápase ho chytají
Snídaně fotbalisty není jen naplnění žaludku před odchodem do školy. Je to první taktické rozhodnutí dne, které ovlivní výkon na tréninku, soustředění v lavici i rychlost regenerace po náročném zápase. Zatímco přes noc tělo čerpá ze zásob glykogenu, správně sestavená snídaně tyto rezervy obnovuje a připravuje organismus na to, co ho čeká. Mladý fotbalista od přípravky po dorost potřebuje jiný typ snídaně v den, kdy ho čeká běžný školní den s odpoledním tréninkem, než před ranním výkopem či v regeneračním dni.
Někdy je pro trenéra nejodpovědnější rozhodnutí naplánovaný trénink zrušit a dát hráčům volno. Přestože může vynechaný trénink na první pohled působit jako krok zpět, v praxi často platí opak. Kvalita, bezpečí a dlouhodobý rozvoj týmu mají přednost před mechanickým plněním tréninkového plánu. Schopnost rozpoznat okamžik, kdy se z tréninku stává kontraproduktivní aktivita, patří k nejdůležitějším kompetencím moderního a zkušeného kouče a zároveň boří mýtus, že „trénovat se musí za každou cenu“.