Vzdělávání trenérů: Nácvik techniky - základný kameň hernej prípravy u detí (1.část)
- Podrobnosti
- Miroslav Nemec
- Vzdělávání trenérů
- Zobrazení: 21765
V dnešním článku Nácvik techniky - základný kameň hernej prípravy u detí se zaměřil na sportovní přípravu dětí a mládeže, na obsah této přípravy a na respektování základních principů.
"Športová príprava detí a mládeže vo futbale je proces, v ktorom je potrebné zabezpečiť požadovanú kvalitu jeho priebehu a realizácie. K dosahovaniu špičkových futbalových výkonov dnes nestačí len talent športovca a jeho tréningové úsilie," říká autor dnešního příspěvku.
Výrazne vplýva na jeho rast obsah tréningového procesu, ktorý pre svoje podmienky pripravuje tréner. "Technológia" tohto procesu je však veľmi zložitá a musí rešpektovať určité princípy. Jedným zo základných je vzťah nácviku a zdokonaľovania. Ja by som chcel upriamiť pozornosť práve na prvé kroky v procese učenia sa a to na nácvik, so zameraním na naučenie sa základov techniky t.j. na osvojovanie si určitého pohybového prvku respektive pohybovej štruktúry (herná zručnosť).
Skúsenosti zo školení trénerov futbalu 3.triedy, vyučovacia ale aj trénerska prax, ma stále viac presviedčajú, že práve oblasť nácviku je u množstva začínajúcich ale aj skúsenejších trénerov veľkou neznámou, respektive podceňovanou oblasťou.
V prvom rade je určitý problém z pohľadu terminologického či pojmového. Z pohľadu súčastí hernej prípravy sa stretávame s pojmami NÁCVIK, respektive HERNÝ NÁCVIK. Toto by som ako kritické nevidel. Problematickejší je výber a použitie adekvátnej metodicko-organizačnej formy(MOF). Dominantnou MOF v nácviku by malo byť prípravne cvičenie. Veľakrát som sa však stretol s názorom, že prípravne cvičenie je vlastne cvičenie, ktoré využívame len v prípravnej časti tréningovej jednotky!
Pokiaľ si pozrieme charakteristiky, ktoré sú uvádzané v učebniciach, na Slovensku KAČÁNI, L. - Futbal. Herná príprava - teória a prax (2005), v Čechách VOTÍK, J. - Tréner fotbalu "B" licence (2001), tak je jasné, že ich opodstatnenie a určenie u začiatočníkov je najmä pre prvú fázu motorického učenia sa (osvojovanie - iradiácia a generalizácia) so zameraním na technickú stránku a teda jednoznačne patrí do hlavnej časti obsahu TJ.
Iné je to u pokročilých, kde dochádza k špecifickejšiemu zameraniu nácviku najmä z pohľadu situačnosti t.j. výraznejšie sa prejavuje taktická stránka činností. Ďalším, a podľa mňa asi najdôležitejším, znakom nácviku je nízka úroveň aktivácie energetických systémov - doporučuje sa pracovať len v aerobnom pásme (SF 130 - 150). Nechcem ďalej teoretizovať a vyvolávať terminologickú polemiku, skôr chcem prezentovať svoju skúsenosť. Domnievam sa, že podstatné pri plánovaní cvičenia je vnímať na čo sa skutočne v danom cvičení zameriavam, teda čo je konkrétnym cieľom cvičenia. Na základe toho môžeme jasne stanoviť či ide o nácvik alebo zdokonaľovanie. Cieľ tréningu by nemal byť postavený len do roviny "naučiť prihrávku", ale mal by byť jasne špecifikovaný akými cvičeniami a akými postupmi. V jednotlivých cvičeniach si je potrebné taktiež stanoviť konkrétny cieľ.
Pri nácviku si je potrebné uvedomiť, že to nie je jednorázová záležitosť ale proces - tak ako učiť sa písať, čítať, počítať a podobně!
Kvalitná realizácia herných foriem (herné cvičenia, prípravné hry a najmä vlastná hra) si vyžadujú aby sme sa na ne "pripravili". Toto spĺňajú prípravne cvičenia. Ich realizácia prebieha v jednoduchých podmienkach (izolovaných od hernej situačnosti) a aj zložitosť a intenzita je veľmi nízka. Zameranie je jednoznačné - osvojovať si techniku!
{comment}