Trenér mládeže Miroslav Nemec již na tomto webu publikoval čtyřdílný seriál Príklady pohybových hier pre detské kategórie vo futbale [1] [2] [3] [4] a mnoho čtenářů zaujal článkem Možnosti aktivizácie záujmu detí o futbalový tréning.

Slovenský autor a přispivatel portálu fotbalových trenérů trenink.com před čtrnácti dny zahájil nový seriál Nácvik techniky - základný kameň hernej prípravy u detí se zaměřil na sportovní přípravu dětí a mládeže, na obsah této přípravy a na respektování základních principů. Dnešní druhá část navazuje na první díl.

"Športová príprava detí a mládeže vo futbale je proces, v ktorom je potrebné zabezpečiť požadovanú kvalitu jeho priebehu a realizácie. K dosahovaniu špičkových futbalových výkonov dnes nestačí len talent športovca a jeho tréningové úsilie," říká autor dnešního příspěvku a přidává mottok dnešnímu člínku: "Ak sa chceme hrať, musíme vedieť hrať!"

Čo znamená téza z úvodu? Som presvedčený, že vo futbale nevyužívame v plnom rozsahu túto tézu. Často sa chceme hrať (aj keď je to možné) bez toho aby sme kvalitne vedeli (boli naučený) prihrať, prebrať loptu a o obídení hráča ani nehovoriac.

Domnievam sa a prax v iných športových hrách napr. basketbale, volejbale a pod. to potvrdzuje, že tzv. drilové ponímanie vstupu (prípravka, mladší žiaci) do tréningového procesu (samozrejme nie ortodoxné a bez herného kontextu) je aj vo futbale nutnosťou. Možná malé prirovnanie k volejbalu: Ak chcem byť úspešný v hre, musím kvalitne ovládať odbitie lopty. V prípade, že ho pokazím celé družstvo stráca bod...

Správny a dôsledný nácvik činnosti s loptou t.j. hernej zručnosti, ktorú realizujeme prostredníctvom osvojovania si jednotlivých druhov (techník) herných činností (prihrávania, prebratia, vedenia lopty či obchádzania súpera a streľby) patrí podľa mňa medzi základné "povinnosti" detských trénerov.



Ako na to? Predovšetkým to chce znalosť priebehu pohybového prejavu danej hernej činnosti so všetkými kritickými miestami a veľkú dávku trpezlivosti. Tieto atribúty sú vysoko dôležité pre úspešný priebeh učenia sa. Tu som sa v praxi stretol asi s najväčšími nedostatkami.

Tréneri väčšinou nevedeli jednak organizačne zvládnuť priebeh cvičenia ale hlavne nedokázali analyzovať priebeh pohybu a teda nevedeli ho rozfázovať či rozdeliť na časti (detaily).

Jednoznačne o tom hovorí didaktika futbalu pri popise metód v celku a po častiach. Je nutné, ak chcem niekoho niečo učiť, aby som to podrobne poznal. Už pri prvých pokusoch o vykonanie činnosti (mimochodom u detí väčšinou bývajú práve tie prvé najlepšie) je potrebné dohliadať nad ich kvalitou.

Znalosť priebehu pohybu je nutným predpokladom aby sa hráč neučil, resp. neopakoval a tým si neupevňoval zlý pohybový návyk. To si vyžaduje veľké trénerske majstrovstvo a samozrejme aj vhodné zázemie. V nižších kategóriách či výkonnostných úrovniach je však tréner často na celé družstvo (15 - 20 detí) sám a v tom prípade je to ťažko uskutočniteľné. Tu vidím východisko v zaangažovaní rodičov, starších hráčov a podobne. Vhodné je realizovať cvičenie aj tzv. recipročnou formou (po vysvetlení a ukážke cvičia deti techniku pod "dozorom" spoluhráča).

Veľkou chybou je, že tréneri pri nácviku nie sú dôrazný a trpezlivý. Osvojovanie si techniky nie je záležitosť piatich či desiatich opakovaní, je to proces mnohonásobného počtu opakovaní (často aj tisícok!).

Veľmi dôležitú úlohu pripisujem aj motivácii. Dril spája v sebe prvky monotónnosti a jednotvárnosti, čo určite nie je pre začiatočníka príťažlivé a populárne, jednoznačne však potrebné. Na spestrenie a uvoľnenie je vhodné využívať napr. pohybové hry (ktorých zásobník som tu už uviedol).



{comment}